Život Prešova
online
online
Čínske firmy vo výrobe superexpresov prekonali svojich učiteľov
12.06.2015 Celý región
Berlín/Peking 12. júna (TASR) - Číňania sa v posledných rokoch v technicky náročnej výrobe vlakových superexpresov dopracovali na svetovú úroveň. O téme podrobne informoval portál manager magazin online (mmo).
Čínska spoločnosť CNR, výrobca superrýchlikových súprav a partner nemeckého Siemensu, ešte zdokonalila jeho technológiu. Spolu s CSR, druhým čínskym výrobcom podobných expresov, ich už ponúkajú potenciálnym odberateľom v zahraničí. Obe čínske firmy na domácom trhu porazili zahraničnú konkurenciu a rozhodli sa dobyť jej pozície v cudzine.
Rýchle dostihnutie a prekonanie konkurencie v sektore koľajových vozidiel je modelovým príkladom, ako sa krajina môže vypracovať na pozíciu dominantného globálneho hráča v high-tech priemyselných odvetviach. Je tiež výstrahou, čo sa môže prihodiť, keď sa budú podniky príliš ľahkovážne a povýšenecky správať k Číňanom.
Na začiatku 21. storočia boli zahraniční výrobcovia superexpresov francúzsky Alstom, nemecký Siemens, kanadský Bombardier a japonský Kawasaki svetovou špičkou. Čínske firmy ako CNR a CSR sa vtedy nachádzali technologicky na vedľajšej koľaji. Číňania však zmenili taktiku a začali používať metódu, ktorá sa im už osvedčila v automobilovom priemysle.
Zahraničné spoločnosti, ktoré chceli lacno vyrábať v Číne, museli vstúpiť do spolku s domácimi štátnymi firmami a vytvárali spoločné podniky. Základom tohto modelu je, že vyspelejší partner poskytuje druhej strane všetky svoje technologické znalosti z vybraného sortimentu.
Siemens vyškolil vo svojich nemeckých závodoch asi 1000 čínskych technikov. Koncern Kawasaki zase školil Číňanov v Japonsku. Pre prvú vysokorýchlostnú trať z Pekingu do Tchien-ťinu dodal Siemens všetky rýchlikové súpravy. Pri ďalšej veľkej objednávke pre trať z Pekingu do Šanghaja však už hral "druhé husle". Rovnako sa povodilo aj spoločnostiam Kawasaki a Bombardier. V ďalšej etape budovania čínskej železničnej siete pre superexpresy sa úloha zahraničných firiem ešte viac znížila. Sieť doteraz dosiahla dĺžku 16.000 km a do roku 2020 sa má rozšíriť o ďalších 9000 km.
So svojimi skúsenosťami vstúpili Číňania aj na svetový trh. Ponúkajú ich všade, kde sa diskutuje o plánoch budovania tratí pre superexpresy. Kontakty nadviazali už s 28 krajinami. Radi by sa zúčastnili napríklad na realizovaní projektu trate z Ankary do Istanbulu, z Naí Dillí do Chennai, z Moskvy do Kazane, z Bangkoku do Chiang Raia alebo z Londýna do Manchestru. Čínske firmy chcú nielen predávať znalosti a produkciu, ale aj kupovať, CNR a CSR majú napríklad záujem vstúpiť do Bombardieru.
Aj v Nemecku sa už ozvali hlasy, že bude treba objednať niektoré diely na vlaky alebo aj celé súpravy u Číňanov. Portál mmo informoval o rozhodnutí vedenia Deutsche Bahn (DB) otvoriť na jeseň v Pekingu nákupné centrum. "Časy, v ktorých Čína a kvalita boli v protiklade, pominuli" konštatovala členka správnej rady DB zodpovedná za technickú úroveň železnice Heike Hangarthová.
Čínska spoločnosť CNR, výrobca superrýchlikových súprav a partner nemeckého Siemensu, ešte zdokonalila jeho technológiu. Spolu s CSR, druhým čínskym výrobcom podobných expresov, ich už ponúkajú potenciálnym odberateľom v zahraničí. Obe čínske firmy na domácom trhu porazili zahraničnú konkurenciu a rozhodli sa dobyť jej pozície v cudzine.
Rýchle dostihnutie a prekonanie konkurencie v sektore koľajových vozidiel je modelovým príkladom, ako sa krajina môže vypracovať na pozíciu dominantného globálneho hráča v high-tech priemyselných odvetviach. Je tiež výstrahou, čo sa môže prihodiť, keď sa budú podniky príliš ľahkovážne a povýšenecky správať k Číňanom.
Na začiatku 21. storočia boli zahraniční výrobcovia superexpresov francúzsky Alstom, nemecký Siemens, kanadský Bombardier a japonský Kawasaki svetovou špičkou. Čínske firmy ako CNR a CSR sa vtedy nachádzali technologicky na vedľajšej koľaji. Číňania však zmenili taktiku a začali používať metódu, ktorá sa im už osvedčila v automobilovom priemysle.
Zahraničné spoločnosti, ktoré chceli lacno vyrábať v Číne, museli vstúpiť do spolku s domácimi štátnymi firmami a vytvárali spoločné podniky. Základom tohto modelu je, že vyspelejší partner poskytuje druhej strane všetky svoje technologické znalosti z vybraného sortimentu.
Siemens vyškolil vo svojich nemeckých závodoch asi 1000 čínskych technikov. Koncern Kawasaki zase školil Číňanov v Japonsku. Pre prvú vysokorýchlostnú trať z Pekingu do Tchien-ťinu dodal Siemens všetky rýchlikové súpravy. Pri ďalšej veľkej objednávke pre trať z Pekingu do Šanghaja však už hral "druhé husle". Rovnako sa povodilo aj spoločnostiam Kawasaki a Bombardier. V ďalšej etape budovania čínskej železničnej siete pre superexpresy sa úloha zahraničných firiem ešte viac znížila. Sieť doteraz dosiahla dĺžku 16.000 km a do roku 2020 sa má rozšíriť o ďalších 9000 km.
So svojimi skúsenosťami vstúpili Číňania aj na svetový trh. Ponúkajú ich všade, kde sa diskutuje o plánoch budovania tratí pre superexpresy. Kontakty nadviazali už s 28 krajinami. Radi by sa zúčastnili napríklad na realizovaní projektu trate z Ankary do Istanbulu, z Naí Dillí do Chennai, z Moskvy do Kazane, z Bangkoku do Chiang Raia alebo z Londýna do Manchestru. Čínske firmy chcú nielen predávať znalosti a produkciu, ale aj kupovať, CNR a CSR majú napríklad záujem vstúpiť do Bombardieru.
Aj v Nemecku sa už ozvali hlasy, že bude treba objednať niektoré diely na vlaky alebo aj celé súpravy u Číňanov. Portál mmo informoval o rozhodnutí vedenia Deutsche Bahn (DB) otvoriť na jeseň v Pekingu nákupné centrum. "Časy, v ktorých Čína a kvalita boli v protiklade, pominuli" konštatovala členka správnej rady DB zodpovedná za technickú úroveň železnice Heike Hangarthová.
0
www.ZIVOTPO.sk
